Sušičky vzduchu tlakový rosný bod +15 °C

Čo znamená rosný bod +15 °C a prečo je dôležitý

Tlakový rosný bod +15 °C je pomerne vysoká hodnota, ktorá znamená, že stlačený vzduch je len zľahka vysušený – vodná para v ňom začne kondenzovať už pri +15 °C. Pre porovnanie, taký vzduch stále obsahuje značné množstvo vlhkosti; je to oveľa vlhkejší vzduch než pri štandardnej kondenzačnej sušičke (+3 °C). Táto kategória rosného bodu je dôležitá skôr z hľadiska špecifických, nenáročných aplikácií alebo ako krajná medza, ak nie je k dispozícii účinnejšie sušenie. V praxi rosný bod +15 °C hovorí, že vzduch bude bez kondenzácie fungovať len v prostredí teplejšom než 15 °C. Len čo by sa ochladil na túto teplotu alebo nižšie, začne v ňom voda kondenzovať. Prečo teda niekedy taký „vysoký“ rosný bod zvoliť? Dôvodom môžu byť úspory nákladov – dosiahnutie +15 °C nevyžaduje drahé zariadenie, často stačí minimálna úprava vzduchu. Niekedy je vzduch s rosným bodom okolo +15 °C vedľajším produktom iného procesu (napr. čiastočného ochladenia) a na daný účel to stačí. Vo všeobecnosti platí, že +15 °C je využiteľné len tam, kde máme záruku teplého okolia a kde menšia prímes vlhkosti v tlakovom vzduchu neprekáža.

#ShowMore#

Vhodné aplikácie a použitie v praxi

Takto „vlhký“ stlačený vzduch (rosný bod +15 °C) sa uplatní v naozaj nenáročných aplikáciách. Jednou z možností je situácia, keď kompresor sám osebe zabezpečí čiastočné vysušenie vzduchu – napríklad piestový kompresor s dobre dimenzovaným chladičom a veľkým vzdušníkom môže mať po ochladení na okolitú teplotu tlakový rosný bod okolo +20 °C. Ak je okolie kompresora napríklad +25 °C a vzduch sa cestou potrubím trochu dochladí, môže sa vlhkosť zraziť a výsledný rosný bod klesne zhruba k +15 °C aj bez špeciálnej sušičky. V jednoduchých systémoch – napríklad domáca dielňa, kde sa stlačený vzduch používa len na ofukovanie prachu a kompresor je v teplej garáži – je rosný bod +15 °C prijateľný. Vzduch sa síce príliš neupravuje, ale ak sa hneď spotrebuje v teple, kondenzát nestihne v náradí vzniknúť. Ďalšie uplatnenie môže byť v letných sezónnych prevádzkach, kde sa pracuje len za teplého počasia (nad 15 °C). Napríklad nafukovanie atrakcií, prevádzka pneumatických systémov pri zavlažovaní a podobne – tam môže stačiť, že sa zo vzduchu odfiltruje kvapalná voda a hrubé nečistoty, a samotný rosný bod zostáva vysoký, no neprekáža to, pretože nočné ochladenie pod túto medzu nenastane. Membránové sušičky pri minimálnom prietoku dokážu tiež dodať vzduch s rosným bodom okolo +10 až +15 °C – to sa využíva vtedy, keď je potrebné len veľmi malé sušenie na odstránenie hmly, ale nie je k dispozícii elektrina či priestor na väčšiu sušičku. Napríklad pre prístrojové vybavenie v teréne (analytické prístroje, snímače) niekedy stačí drobná membránová sušička, ktorá zníži vlhkosť tak, aby voda nekondenzovala pri miernom výkyve teplôt. Celkovo možno povedať, že rosný bod +15 °C sa v priemyselnej praxi príliš nepožaduje ako cielená hodnota, no môže nastať ako dôsledok veľmi jednoduchého alebo núdzového vysúšania. Využijete ho vtedy, ak viete, že stlačený vzduch bude vždy v teple a drobný obsah vlhkosti zariadeniu neprekáža.

Aké typy sušičiek dosahujú rosný bod +15 °C

Aby sme získali tlakový rosný bod okolo +15 °C, často ani nepotrebujeme špecializovanú sušičku. Ako už bolo spomenuté, samotný proces stláčania a chladenia vzduchu môže znížiť rosný bod z úrovne okolitej teploty (napr. +30 °C v lete) o niekoľko stupňov nižšie tým, že časť vody kondenzuje vo vzdušníku a odvedie sa automatickým odvádzačom. Ak to však nestačí, k dispozícii sú napríklad cyklónové separátory a predchladiče – tie dokážu odlúčiť voľnú vodu a tým znížiť rosný bod povedzme z +30 na +20 °C. Stále je to vysoko, ale lepšie než nič. Na dosiahnutie +15 °C sa zvyčajne nasadzujú membránové sušičky v konfigurácii s malým preplachom. Membránová sušička môže fungovať bez prídavného odberu vzduchu (teda bez sušenia) – vtedy máme rosný bod vstupný – alebo s minimálnym preplachom (napr. 10 % prúdu), a tým zníži rosný bod povedzme o 10–15 °C. Tak možno napríklad z tlakového rosného bodu +30 °C vstupného vzduchu (čo zodpovedá veľmi vlhkému vzduchu v lete) dosiahnuť približne +15 °C na výstupe. Membránová sušička je teda jedným z praktických riešení, ako dosiahnuť +15 °C v teréne alebo v malom meradle. Samozrejme aj kondenzačná sušička môže byť prevádzkovaná tak, že dosahuje len +10 až +15 °C (napríklad ak je veľmi preťažená nad svoj menovitý prietok, rosný bod stúpne). Niekedy sa pri starších alebo zjednodušených kondenzačných sušičkách uvádzajú rosné body +10 °C, čo je vlastne už pomerne vlhký vzduch – je to skôr znak slabého výkonu zariadenia. Delikvescenčné (chemické) sušičky dokážu tiež udržať rosný bod približne o niekoľko stupňov pod teplotou vzduchu, takže v teplom prostredí okolo 25–30 °C by mohli dostať výstup na ~+15 °C. Takéto prípady sú však špeciálne. Zhrnutie: na +15 °C obvykle stačí kombinácia dobrého odlučovania kondenzátu a prípadne membránovej sušičky – nie je to nič, čo by vyžadovalo veľké investície. Ak však zistíte, že potrebujete spoľahlivejšie sušenie, zvážte radšej rovno kondenzačnú sušičku na +3 °C alebo +5 °C, ktorá pokryje aj horšie podmienky.

Výhody a nevýhody rosného bodu +15 °C

Výhody: Najväčšou výhodou je, že dosiahnutie rosného bodu +15 °C môže byť veľmi lacné alebo úplne zadarmo. Často nie je potrebné žiadne aktívne sušiace zariadenie – postačí využiť prirodzené ochladenie a dobré odvodnenie vzdušníka. Ak sa nasadí sušička, môže to byť najjednoduchší typ, napríklad malá membránová patróna, ktorá je lacná a nevyžaduje údržbu. Vzduch s rosným bodom +15 °C má stále menej voľnej vody než úplne nasýtený vzduch – v potrubí nebude tiecť voda prúdom, len môže byť vlhké. Pre nenáročné nástroje a činnosti to môže stačiť, takže neinvestujete zbytočne do drahšej technológie, ak ju nepotrebujete. Prevádzkové náklady sú minimálne: žiadny odber elektriny (ak použijete len pasívny spôsob sušenia) a minimálna strata vzduchu (membrána s 10 % preplachom je stále úspornejšia než plná adsorpčná sušička). Systém je aj jednoduchý – menej komponentov znamená menej potenciálnych porúch. V prostredí, kde je stále teplo, sa neprejaví žiadny negatívny efekt, tak prečo komplikovať, ak to postačuje.

Nevýhody: Nevýhod je však celý rad, pretože rosný bod +15 °C je na hranici použiteľnosti. Predovšetkým, vzduch je stále dosť vlhký – ak sa ochladí čo i len o kúsok (pod +15 °C), okamžite kondenzuje. To znamená, že systém nemá prakticky žiadnu rezervu. Akákoľvek zmena podmienok (chladnejšie ráno, prievan studenšieho vzduchu, expanzia vzduchu spôsobujúca ochladenie) môže viesť k vzniku vody v potrubí. To môže spôsobiť koróziu, zanesenie prístrojov alebo iné problémy, čo je presne to, čomu sa sušením snažíme vyhnúť. Preto použitie +15 °C prichádza do úvahy len tam, kde sme si istí stabilne teplým prostredím. Ďalšou nevýhodou je, že takto vlhký vzduch nespĺňa žiadne priemyselné normy pre kvalitu – aj tá najnižšia trieda 6 podľa ISO 8573-1 vyžaduje tlakový rosný bod +10 °C, takže +15 °C je mimo klasifikácie. To v praxi znamená, že pre väčšinu serióznych aplikácií by nebol prijateľný pre riziká. Napríklad pneumatické systémy s elektronikou, lakovanie, potravinárstvo, zdravotníctvo – tam všade by bolo +15 °C neprípustne vysoké číslo a musel by sa použiť sušič s lepším výkonom. Dá sa povedať, že +15 °C chráni len čiastočne – eliminuje síce tečúci kondenzát pri bežných teplotách, ale nezabráni zvýšenej vlhkosti v samotnom vzduchu. Tá môže mať vplyv napríklad na kvalitu spaľovania (pri vzduchu do horákov), môže podporovať koróziu v prípade zmiešania s olejovými aerosólmi (vlhký vzduch + olej = agresívnejšia emulzia) a podobne. Navyše ak sa stlačený vzduch s takto vysokým rosným bodom prudko rozpína (napr. v ofukovacej pištoli), dochádza k adiabatickému ochladeniu a kondenzácii priamo v prúde vzduchu – takže obsluha môže pri fúkaní pozorovať „hmlu“ alebo kvapky, čo nie je žiaduce. Pri +3 °C sa to nestane, pri +15 °C pokojne áno. Z týchto dôvodov sa rosný bod +15 °C využíva len výnimočne. Ak zistíte, že úplne bez sušičky to nejde (občas sa kondenzát predsa len objaví), je na mieste posunúť sa k lepšiemu sušeniu – napríklad jednoduchou kondenzačnou sušičkou na +5 °C alebo +3 °C, ktorá tieto ťažkosti vyrieši. Zhrnutie nevýhod: +15 °C je použiteľných len v úzko vymedzených podmienkach a nesie riziko kondenzácie pri najmenšom poklese teploty. Preto sa volí skôr ako núdzové či provizórne riešenie.

Prelinkovanie na ďalšie informácie

Ak uvažujete o tom, či vám stačí takto vlhký vzduch, odporúčame pre istotu zvážiť aj sušenie na nižšie rosné body. Už rosný bod +5 °C alebo +3 °C výrazne zlepšuje situáciu a tieto sušičky nie sú príliš nákladné. V prípade, že riešite kvalitu vzduchu systémovo, môže byť vhodné pozrieť sa aj na vyššie triedy sušenia (-25 °C, -40 °C) opísané v ďalších článkoch. V našej ponuke nájdete technológie pre všetky spomenuté rosné body, od jednoduchých separátorov po výkonné adsorpčné sušičky. V sekcii sušičky vzduchu sa dozviete viac aj o rozdieloch medzi kondenzačnými a membránovými sušičkami, ktoré môžu byť relevantné na dosiahnutie takto vysokého či naopak veľmi nízkeho rosného bodu. Pamätajte, že cieľom je mať vzduch taký suchý, ako je potrebné, ale nie zbytočne suchší – rosný bod +15 °C je krajne kompromisný a hodí sa len tam, kde naozaj viete, že to stačí.

Všetky sušičky stlačeného vzduchu a viac informácií o sušení vzduchu a o rosnom bode je v tomto článku z našej poradne: Meranie teploty rosného bodu a Prečo a ako sušiť vzduch