Hlučnosť kompresora – pozor na značenie Lwp a Lwa
Vzduchový kompresor je pomerne hlučný stroj, preto práca v jeho bezprostrednej blízkosti môže byť viac než nepríjemná. Každý výrobca síce pri svojich strojoch uvádza číslo „ociachované“ dB v špecifikácii, ale častý problém, s ktorým sa stretávame, je, že zákazník nevie, o aké meranie ide. Aby pre vás výsledná „hlučnosť“ nebola nečakaným prekvapením, rozhodli sme sa spracovať tento článok, kde vám navyše poradíme, ako kompresor dodatočne odhlučniť.
Zvuk sa môže šíriť v rôznom prostredí, nielen vo vzduchu. Šíri sa v kvapalinách, plynoch a dokonca aj v pevných látkach. Pri plynoch a kvapalinách ide o pozdĺžne akustické vlnenie, ktoré je charakterizované zhusťovaním a zrieďovaním prostredia, v ktorom sa šíri. Akustické vlnenie postupuje od zdroja zvuku vo vlnoplochách. Čím ďalej od zdroja intenzitu zvuku meriame, tým nižšia je. A teraz ku kompresorom. Ich výrobcovia sú si vedomí toho, že obsluha nikdy nie je priamo pri stroji a pravdepodobne pracuje niekoľko metrov obďaleč. Prečo teda merať intenzitu zvuku priamo pri agregáte? A tu nastáva ten problém, ktorý môže zákazníka pri prezeraní špecifikácie zmiasť…
Ale pekne poporiadku! Je potrebné spomenúť, že decibely (dB) nevyjadrujú hlučnosť. Hlučnosť ako veličina totiž neexistuje.
Hladina akustického tlaku (Lp) (Lwp)
Hladina akustického tlaku je meradlom zvukovej energie vyžarovanej zo zdroja hluku a vyjadruje sa v decibeloch alebo dBA. Ak sa uvádza táto hodnota, musí byť vždy uvedená aj vzdialenosť merania od stroja. Tento tlak totiž so vzdialenosťou slabne. Najčastejšie býva meranie vykonávané 4 m od stroja a pokiaľ zákazník nepozná súvislosti, môže si myslieť, že ide o hlučnosť (ktorá ako veličina neexistuje, ako sme si už povedali) a kompresor je vlastne celkom tichý. Počas spomínaných štyroch metrov však hladina akustického tlaku čiastočne zoslabla, a preto je údaj menší…
Hladina akustického výkonu (Lw) (Lwa)
Hladina akustického výkonu je rovnakou veličinou ako predchádzajúca, ale meria sa v vopred definovaných podmienkach. Hladina akustického výkonu nezávisí ani od umiestnenia zariadenia, ani od vzdialenosti od bodu merania. Jednotkou sú opäť dB. Táto hodnota sa vždy nachádza napríklad na štítku kompresorov ABAC.
Podľa smernice 2000/14ES musí byť táto hodnota uvedená v vyhlásení o zhode. Meranie sa vykonáva podľa ISO 3744 alebo ISO 2151 a môže mať odchýlku ±2,5 dB.
Ako môže vyzerať výsledok pri piestových a skrutkových kompresoroch?
|
Pri menšom dielenskom piestovom stroji napríklad: Lwp = 70 až 75 dB(A) Lwa = 90 až 95 dB(A) Pri väčšom skrutkovom kompresore s krytom približne takto: Lwp = 59 až 70 dB(A) Lwa = 79 až 90 dB(A) |
 |
 |
*Kompresor poháňaný pomocou klinového remeňa je vždy hlučnejší než stroj s priamym pohonom. Hluk vytvára ako sanie vzduchu cez sací filter, tak pohyb piestu či svišťanie klinového remeňa. Niektoré časti ako kryty alebo mriežky remenice drnčia a potichu nie sú ani ventily.
Aké sú možnosti dodatočného odhlučnenia kompresora? Existujú predovšetkým dva varianty – konštrukčné úpravy (nižšie otáčky motora, použitie dvoch menších piestov namiesto jedného, papierový sací filter, ktorý umožňuje lepšie prúdenie vzduchu) a dodatočná montáž originálneho krytu priamo podľa modelu kompresora. Niektorí výrobcovia, ako je napríklad taliansky ABAC, tieto možnosti ponúkajú a poradiť sa o nich môžete s nami.
Šikovný človek ale môže využiť aj vlastné tvorivé schopnosti a o odhlučnenie sa postarať. Výroba takéhoto krytu sa hodí hlavne pre väčšie stroje. Ako izolačný materiál môžu byť použité akustické penové panely, ale pozor, nesmú byť príliš blízko agregátu, aby nedošlo k prehrievaniu či vznieteniu. Rezerva niekoľkých desiatok centimetrov by mala byť samozrejmosťou, rovnako ako dobre vyriešená ventilácia. Vzduch vo vnútri krytu musí cirkulovať – na jednej strane by mal byť umiestnený dostatočne výkonný vetrák, na strane druhej alebo najlepšie v hornej časti rúra či sieť pre odvod vzduchu. Jednou z nevýhod originálnych krytov môže byť totiž ich cena.
